Potlačené emócie sú city, ktoré si si nikdy nedovolil naplno prežiť, pretože ti niekto v detstve alebo neskôr zakázal ich prejaviť. Nezmiznú, len zostanú ako aktivácia v nervovom systéme a v tele, napríklad v pleciach, na hrudi alebo v bruchu. Odtiaľ ťa nevedome riadia, kým sa nenaučíš ich rozpoznať, pomenovať a nechať cez seba prejsť.
Dá sa to natrénovať jednoduchou technikou, ktorú nájdeš na konci článku. Najprv si ale povedzme, prečo sa to vôbec deje a ako ti táto práca môže zmeniť budúcnosť.
Čo je skutočná sloboda?
Sloboda nie je o peniazoch ani o neobmedzených možnostiach. Je to tvoja schopnosť vedome sa rozhodnúť, ako zareaguješ na akúkoľvek životnú situáciu.
Kľúčové slovo je vedome. Keď ťa niekto alebo niečo dokáže emočne vypnúť, strácaš túto schopnosť a s ňou aj pocit slobody.
Nejde o to, kto alebo čo ti do života prišlo. Ide o to, či máš stále kontakt so svojou vnútornou schopnosťou reagovať s rozvahou, aj keď je situácia ťažká.
Odkiaľ prichádza emócia?
Keď zažiješ niečo stresujúce, tvoje zmysly to vyhodnotia ako ohrozenie. Mozog na to reaguje cez limbický systém, teda cez amygdalu a ďalšie primitívne centrá.
Tie okamžite spustia produkciu hormónov: kortizol, adrenalín, noradrenalín, čiastočne aj dopamín. Telo sa pripravuje bojovať, utekať alebo znehybnieť.
Toto je úplne prirodzený mechanizmus. Bez neho by si nedokázal ujsť pred skutočným nebezpečenstvom ani ochrániť to, na čom ti záleží.
Prečo mozog predvída krivdu?
Ľudia, na rozdiel od zvierat, vnímajú koncept času. Pamätáš si minulosť, a preto dokážeš predvídať budúcnosť.
Problém je, že myseľ predvída budúcnosť na základe minulých skúseností. Keď si niekedy zažil stresujúcu udalosť, mozog sa ťa odvtedy snaží chrániť oveľa viac, než je v danej chvíli potrebné.
Robí to tak, že do očakávaní o budúcnosti vkladá stresujúce veci z minulosti. Miestnosť, situácia alebo človek, ktorý ti niečo pripomína, spustí v tebe preventívny stres, hoci aktuálne žiadne ohrozenie nehrozí.
Presne to sa deje, keď máš zlý vzťah s rodičmi. Aj keď ti momentálne reálne nič neurobia, ich samotná prítomnosť sa v tebe prejaví ako ohrozenie.
Sú emócie naozaj zlé?
Radšej než „negatívne emócie“ hovorme o „stresujúcich emóciách“. Slovo negatívne totiž naznačuje, že tieto emócie do tvojho života nepatria, čo nie je pravda.
Kortizol je hlavný stresový hormón, ale bez neho by si zomrel. Telo ho potrebuje na to, aby vôbec fungovalo.
Stres samotný nie je zlý. Stresujúce je aj ranné vstávanie alebo tréning v posilňovni. Problémom je, až keď je toho v tvojom živote priveľa.
Prečo brucho cíti všetko?
V tráviacom trakte máš takzvaný enterický nervový systém, ktorému sa hovorí aj druhý mozog. Obsahuje obrovské množstvo neurónov a produkuje veľkú časť tvojho serotonínu a dopamínu.
Tento druhý mozog neustále komunikuje s hlavou cez blúdivý nerv. Keď si v strese, sympatický nervový systém posiela tráviacemu traktu signál, že teraz nie je čas tráviť.
Výsledkom je nafukovanie, zlé trávenie, syndróm dráždivého čreva. Práve preto strach a úzkosť najčastejšie cítiš v bruchu, nie v hlave.
Ako sa učíme ich potláčať?
Predstav si malé dieťa, ktoré ešte nepozná slová. Na hlad reaguje jediným spôsobom, ktorý má k dispozícii: plačom.
Vedomá bytosť, najčastejšie rodič, príde, pomenuje potrebu a nasýti ju. Emócia splnila svoju úlohu ako nástroj komunikácie a odznela.
Rovnaký mechanizmus platí aj pre strach, hnev alebo smútok. Zdravá výchova k emóciám má tri kroky. Po prvé, rodič vytvorí bezpečný priestor, v ktorom dieťa nikomu neublíži, ale zároveň nie je samé.
Po druhé, rodič emóciu pomenuje: „Toto je strach, zľakol si sa psíka, je to v poriadku.“ Dieťa tak dostáva slovník na to, čo sa v ňom deje.
Po tretie, rodič zostáva sám uregulovaný. Vďaka zrkadliacim neurónom sa dieťa postupne naučí regulovať podľa pokojného nervového systému toho druhého.
Keď namiesto toho príde zákaz, napríklad „prestaň plakať“ alebo „nebuď zlé dieťa“, dieťa sa naučí niečo iné. Naučí sa, že vonkajší prejav emócie musí zastaviť, aj keď vnútorná aktivácia nervového systému nikam nezmizne.
Toto sa netýka len rodičov. Rovnaký zákaz môže prísť od učiteľa alebo od kamarátov v partii.
Zaujímavé je, že takto sa dajú potláčať aj emócie, ktoré považujeme za pozitívne. Napríklad dieťa, ktoré rado vyjadruje vďačnosť alebo niekomu úprimne pochváli varenie, sa v puberte medzi kamarátmi môže naučiť, že „podlizovanie“ je trápne, a prestane to robiť.
Čo sa deje pri potlačení?
Každá emócia má dve zložky: aktiváciu nervového systému a vonkajší prejav, napríklad plač, krik alebo triasnutie sa. Obe sú úplne v poriadku.
Potlačenie znamená, že si zakázal iba ten vonkajší prejav. Povedal si si, že to nesmieš ukázať pred rodičmi, partnerom alebo kýmkoľvek iným.
Vonkajší prejav síce zmizne, ale aktivácia nervového systému zostáva vysoká. Nemáš možnosť sa uregulovať, pretože pre teba nikto nevytvoril bezpečný priestor.
Emócia, ktorá prejde cez teba normálnym spôsobom, ti dlhodobo neublíži. Presne to je rozdiel medzi zdravým prežívaním emócie a jej potláčaním.
Dopad na telo a zdravie
Zakázaná emócia nezmizne, iba stratí svoj vonkajší prejav. Aktivácia nervového systému, teda napätie vo svaloch, zvýšený cukor v krvi, zrýchlený tep, zostáva v tele ďalej.
Toto napätie sa najčastejšie ukladá v trapézoch, v pleciach, na hrudi a v bruchu. Telo si drží mikronapätie, aj keď máš pocit, že si v pohode.
Chronicky aktivovaný sympatikus blokuje trávenie, spánok aj regeneráciu. Preto majú ľudia s dlhodobo potlačenými emóciami častejšie syndróm dráždivého čreva, problémy s chudnutím aj s budovaním svalov.
U detí sa toto prejavuje ako neschopnosť sústrediť sa. Namiesto toho, aby sme im pomohli spracovať potlačené emócie, im veľmi rýchlo nalepíme diagnózu, ktorú pripíšeme televízii alebo telefónu.
Vzniká aj začarovaný kruh. Zlý spánok zvyšuje mieru stresu, vyšší stres sťažuje spánok, a telo si za ignorované signály nakoniec vyžiada účet vo forme chronickej choroby.
Prečo to nevyriešiš v hlave?
Väčšina z nás sa snaží emóciu vyriešiť tak, že o nej premýšľa. Presúva pozornosť z tela do myšlienok, pretože tam to menej bolí.
Lenže emócia nevznikla v mysli. Vznikla v tele, a preto sa nedá „premyslieť“.
Môžeš si premyslieť, či je tvoje okolie reálne bezpečné. To je užitočné. Ale samotný pocit strachu alebo hnevu, ktorý sedí v hrudi alebo v bruchu, sa rozpustí iba vtedy, keď mu venuješ pozornosť priamo v tele.
Hnev nie je agresivita
Emócie sú v podstate nástroje. Keď vieš, na čo slúžia, dokážeš ich použiť správne, presne tak, ako vidly môžeš použiť na hrabanie alebo na ublíženie.
Agresivita je namieste, keď potrebuješ okamžite chrániť seba alebo blízkych pred reálnym ohrozením. Hnev je niečo iné a väčšina mužov ho nesprávne používa na maskovanie strachu.
Chlapov sa učí neprejavovať slabosť. Strach a neistota vyzerajú ako slabosť, hnev vyzerá silovo, preto sa nazbieraný strach a sklamanie často premenia práve na hnev.
Namiesto otázky „prečo si nahnevaný“ je preto lepšie sa spýtať: čoho sa v skutočnosti bojím?
Technika: ako pustiť emóciu
Tento postup si môžeš urobiť sám, kedykoľvek cítiš, že ťa niečo vnútorne rozhadzuje. V podstate kopíruje tie isté tri kroky, ktoré potrebuje dieťa od rodiča: priestor, pomenovanie, regulovaný nervový systém.
1. Zastav sa a staň sa sám sebe rodičom. V duchu si osloviť sám seba menom alebo prezývkou, akoby si hovoril k dieťaťu, ktoré potrebuje podporu.
2. Nájdi, kde v tele emóciu cítiš. Zatvor oči a skenuj telo. Najčastejšie to býva hruď alebo brucho.
3. Prilož pravú ruku na srdce a ľavú na miesto, kde emóciu cítiš. Tento fyzický kontakt dáva nervovému systému signál, že nie si sám.
4. Pomenuj emóciu nahlas alebo v duchu. Napríklad: „Kámo, toto je strach. Je to úplne v poriadku. Som tu s tebou.“
5. Dovoľ si prejav. Ak treba plakať, plač. Ak treba dupnúť alebo zavrčať, urob to, bez toho, aby si niekomu ublížil.
6. Uregulu sa fyziologickým povzdychom. Dvakrát sa nadýchni nosom, pomaly vydýchni ústami. Pri výdychu vedome uvoľni plecia, hruď aj brucho.
7. Zopakuj, kým emócia neustúpi. Pri miernejšej emócii to zaberie sekundy. Pri hlbšom hneve alebo strachu môžeš postup zopakovať dva až tri razy.
Po tejto technike vonkajšia situácia zostáva rovnaká. Zmenilo sa len to, že teba už neriadi strach alebo hnev, a môžeš danú vec riešiť triezvo.
Čo to zmení do budúcna?
Prvá zmena je návrat slobody. Keď sa vo vypätej situácii dokážeš uregulovať namiesto toho, aby ťa emócia ovládla, znova máš na výber, ako budeš reagovať.
Druhá zmena je fyzická. S časom si všimneš zlepšené trávenie, kľudnejší spánok a menej napätia v pleciach a v chrbtici, pretože telu prestaneš dávať dôvod držať chronický stres.
Tretia zmena je vo vzťahoch. Keď sám seba prestaneš súdiť za strach alebo smútok, prestaneš súdiť aj druhých. Ľudia okolo teba to cítia a cítia sa pri tebe bezpečnejšie.
Štvrtá zmena je asi najdôležitejšia: naučíš sa to isté poskytovať aj iným, napríklad vlastným deťom. Namiesto toho, aby si im nevedome odovzdal rovnaký vzorec potláčania, akým si prešiel ty, staneš sa pre nich tou vedomou bytosťou, ktorú si možno sám kedysi potreboval.
Piata zmena súvisí s radosťou a krásou. Čím hlbšiu ťažkú emóciu dokážeš prežiť a vrátiť sa z nej späť, tým viac si dokážeš vážiť dobré veci vo svojom bežnom živote. Človek, ktorý nikdy nezažil nedostatok, len ťažko nájde vďačnosť za to, čo má.
Šiesta zmena je zbavenie sa strachu z dobrých vecí. Ak si dlho žil v strese alebo v nedostatku, nervový systém si na pokoj a hojnosť jednoducho nezvykol, preto sa ich niekedy nevedome bojíš. Práca s emóciami tento vzorec postupne rozpúšťa.
Emócie nikdy úplne nezmiznú a to je v poriadku. Nejde o to zbaviť sa strachu alebo smútku navždy, ale naučiť sa s nimi narábať tak, aby neriadili tvoje rozhodnutia.
Časté otázky
Čo presne znamená potlačená emócia? Emócia, ktorej si niekedy zakázal vonkajší prejav, napríklad plač alebo krik. Vnútorná aktivácia nervového systému pri nej zostala v tele aj po tom, ako prejav zmizol.
Prečo cítim úzkosť práve v bruchu? Pretože v tráviacom trakte máš enterický nervový systém, ktorý je extrémne citlivý na stres a úzko komunikuje s mozgom cez blúdivý nerv.
Dá sa emócia vyriešiť premýšľaním? Nie úplne. Emócia vzniká v tele, nie v mysli, preto sa dá spracovať iba vtedy, keď jej venuješ pozornosť priamo v tele.
Ako dlho trvá technika na pustenie emócie? Pri miernejšej emócii, napríklad neistote, to môže byť len 15 až 30 sekúnd. Pri silnejšom hneve alebo strachu to môže trvať niekoľko minút a viac opakovaní.
Je normálne cítiť hnev alebo strach? Áno. Každá emócia je prirodzený nástroj tela, nie niečo zlé alebo nežiaduce. Problém vzniká iba vtedy, keď jej nedovolíš prejsť cez seba.
Je rozdiel medzi hnevom a agresivitou? Áno. Agresivita je reakcia na reálne bezprostredné ohrozenie. Hnev je často maskovaný strach alebo sklamanie, ktoré sa muži naučili prejavovať práve takto, pretože hnev nevyzerá ako slabosť.
Môže táto práca pomôcť aj mojim deťom? Áno, dokonca ako prvý krok. Keď sa naučíš regulovať vlastné emócie, prirodzene sa staneš pokojnejším vzorom, z ktorého sa deti učia regulovať samé seba.
Prečo sa niekedy bojím aj dobrých vecí vo svojom živote? Ak bol tvoj nervový systém dlho nastavený na stres alebo nedostatok, pokoj a hojnosť mu pripadajú neznáme. Práca s potlačenými emóciami tento vzorec postupne mení.
