Máš strechu nad hlavou. Ľudí, ktorých máš rád. Prácu, ktorá ťa živí lepšie, než kedysi. Objektívne pri pohľade zvonka nemáš na čo nadávať. A napriek tomu poznáš rána, kedy sa ti proste nechce vrátiť do toho istého kolečka.
Nie je to preto, že by bol tvoj život zlý. Je to preto, že si sa naučil žiť tak, že takmer nič v ňom nerobíš pre samotnú vec. Robíš to pre to, čo príde potom.
Prečo môžeš mať dobrý život a napriek tomu ho neznášať
Skús si všimnúť, koľko z toho, čo dnes robíš, robíš len kvôli tomu, čo príde potom. Pracuješ, aby si zarobil, cvičíš, aby si bol zdravší alebo lepšie vyzeral, vzdelávaš sa, aby si bol efektívnejší na trhu práce. Meditáciu používaš na to, aby si lepšie zvládal stres a dokonca aj oddych si často odkladáš len na to, aby si mohol znova fungovať v tom istom kolečku.
Na tomto mechanizme samotnom nie je nič zlé. Schopnosť odložiť okamžité uspokojenie kvôli výsledku o rok alebo o desať rokov je jedna z najdôležitejších ľudských schopností. Bez nej by si dnes nemal domov, medicínu ani možnosť čítať tento text. Problém nastáva vo chvíli, keď sa táto logika rozleje do úplne všetkého, čo robíš, bez výnimky.
Ilúzia života
Chodíš na prechádzky, aby si si splnil 10 000 krokov alebo ideš do sauny, aby sa ti zlepšila regenerácia, čítaš knihy, aby si bol viac pripravený pre kariéru. Spíš tvrdo len preto, aby ti hodinky ráno ukázali dobré skóre spánku, ideš na dovolenku, aby si sa vrátil produktívnejší. Aj s vlastným dieťaťom sa hráš a v hlave premýšľaš, čo ešte dnes musíš dokončiť.
Bez toho, aby si si to všimol, sa prítomnosť zmenila na čakáreň na budúcnosť. Robíš toto, aby si potom dostal tamto. A keď konečne dostaneš tamto, veľmi rýchlo sa z neho stane ďalšie teraz, ktoré znova použiješ ako palivo pre ďalšie potom.
Presne preto môže mať človek život, o akom kedysi snával ako dieťa, a napriek tomu v ňom cítiť odpor. Má dom, partnerku, deti, firmu, telo, ktoré funguje. A teraz potrebuje dovolenku od života, ktorý si sám vysníval. Nemusí ísť o to, že neznáša obsah svojho života. Ide o to, že sa naučil prežívať ho len ako prostriedok k niečomu ďalšiemu.
Čo je autotelická činnosť
Daj malému dieťaťu palicu a dokáže sa s ňou hrať štyridsať minút. Palica je chvíľu meč, potom čarovná paličkam, potom ju hodí do vody a skúša sa k nej dostať naspäť. Keď sa dieťaťa opýtaš, načo to robí, nemá odpoveď. Nezlepšuje si kondíciu ani netrénuje kreativitu pre budúcu kariéru, ale robí to, pretože samotné robenie je dostatočný dôvod.
Tomuto prístupu hovoríme autotelická činnosť. Slovo pochádza z gréckeho autos, teda sám, a telos, teda cieľ. Ide o činnosť, ktorej cieľ je obsiahnutý v nej samej, nie mimo nej. Koncept autotelickej osobnosti prvýkrát podrobne opísal maďarsko-americký psychológ Mihály Csíkszentmihályi vo svojej knihe Flow: The Psychology of Optimal Experience z roku 1990. Podľa neho ide o sklon robiť veci pre ich vnútornú odmenu, nie kvôli vonkajšiemu výsledku.
Väčšina dospelých túto schopnosť takmer stratila. Zoptimalizovali sme celý svoj deň tak, aby každá činnosť viedla k nejakému výsledku, pretože naša myseľ chce vždy poznať dôvod, prečo niečo robíme a aký to prinesie výnos.
Premena tvojej vášne na ďalší projekt
Aj keď objavíš niečo, čo ťa naozaj baví, veľmi rýchlo to dokážeš premeniť na ďalší projekt s výsledkom. Začneš behať, lebo ťa to teší. O dva mesiace máš tréningový plán, cieľový čas na polmaratóne a štatistiky na sociálnych sieťach. Naštveš sa, keď sa ti tréning nepodarí.
Začneš fotiť, lebo ťa to baví. O chvíľu riešiš dosah na Instagrame a to, či by sa tým nedalo zarábať. Každý pokles sledovanosti vnímaš ako ohrozenie vlastnej hodnoty. Začneš cvičiť, lebo ti robí dobre pohyb a čoskoro kontroluješ percento telesného tuku a porovnávaš progres s ľuďmi na internete.
Vieme vziať vec, ktorú milujeme, a zamestnať ju. Toto nie je ale argument proti cieľom. Práca s výsledkami, plánovanie a vizualizácia budúcnosti nie sú zlé, no ide o to, že keď túto časť prežívania úplne odstrániš, začne ti v živote niečo chýbať. A presne to je dôvod, prečo tajne neznášaš svoj vlastný život.
Prečo scrollovanie nie je autotelická činnosť
Autotelická činnosť neznamená robiť čokoľvek, na čo máš práve chuť. Tri hodiny scrollovania krátkych videí môžu na prvý pohľad pôsobiť ako presne to, čo chceš robiť. Po desiatich minútach však väčšinou už nechceš scrollovať, len obsesívne reaguješ na ďalší podnet.
Nehľadaj teda len niečo príjemné. Hľadaj niečo, do čoho chceš zapojiť celé svoje telo, celé svoje vnímanie, všetky zmysly. Niečo, pri čom sa svet na chvíľu nemusí pohnúť dopredu. Nič nemusíš budovať, zlepšovať ani ľutovať. Len to skús.
Ako začneš ešte dnes?
Polož si jednu otázku: Čo by si dnes robil, keby si z toho nemusel dostať absolútne nič? A nie preto, že je to zdravé, že ti to zarobí peniaze alebo že tým niečo rozvíjaš. Len to, čo by si chcel robiť preto, že to chceš robiť.
Keď sa to opýtam kohokoľvek, deväť z desiatich ľudí nevie odpovedať. Preto skús toto:
- Vyber si pol hodinu bez telefónu. Nemusíš nikam ísť ani nič dosiahnuť.
- Nájdi činnosť bez inteligentnej odpovede na otázku prečo. Túlaj sa, pozoruj mravce, skús hrať na gitare, aj keď na nej nevieš hrať, alebo navar absurdne zložité jedlo, ktoré vôbec nemusíš variť.
- Nechaj to nikam neviesť. Nedokumentuj to, nemeraj to a nezdieľaj to na sociálnych sieťach.
- Rob to pravidelne, hoc len päť minút denne. Čím častejšie a disciplinovanejšie to robíš, tým citlivejšia sa stáva tvoja nervová sústava na tento druh prežívania.
Nemusíš meniť celý svoj život ani rušiť svoje povinnosti, ale stačí, keď si vo svojom existujúcom živote vytvoríš malé časopriestory, ktoré nikam nemusia viesť.
Tvojmu životu na povrchu možno nič nechýba. Chýba mu však polovica prežívania, ktorú si sa naučil považovať za zbytočnú a autotelická činnosť ti túto polovicu vracia. Nerob ju preto, aby si bol šťastnejší, ale rob ju len preto, že v tebe ešte stále niečo chce žiť naplno.
Skús ešte dnes nájsť pol hodinu, počas ktorej nemusíš nič dosiahnuť. A rob ju znova zajtra.
Mohlo by ťa zaujímať
- Robiť chyby?! Jediná vec, ktorá ťa skutočne posúva
- Dôvera v proces: Prečo tvoja hodnota nesmie závisieť od toho, ako to dopadne
- Ako nájsť zmysel života: Koncept na objavenie tvojho poslania
- Hydratácia – zabudnutý kľúč k energii a zdraviu
Časté otázky
Čo presne znamená autotelická činnosť?
Autotelická činnosť je taká, ktorej cieľ je obsiahnutý v nej samej. Robíš ju preto, že ju robiť chceš, nie kvôli výsledku, ktorý ti prinesie.
Odkiaľ pochádza pojem autotelický?
Slovo vzniklo spojením gréckych výrazov autos, teda sám, a telos, teda cieľ. Koncept autotelickej osobnosti podrobne opísal psychológ Mihály Csíkszentmihályi v knihe Flow: The Psychology of Optimal Experience z roku 1990.
Prečo môžem mať dobrý život a napriek tomu ho neznášať?
Pretože si sa naučil väčšinu činností robiť len ako prostriedok k niečomu ďalšiemu. Prítomnosť sa tak zmení na čakáreň na budúcnosť, aj keď je obsah tvojho života objektívne dobrý.
Je scrollovanie na telefóne autotelická činnosť?
Nie. Autotelická činnosť ťa naplno pohltí a zapojí celé tvoje vnímanie. Scrollovanie po pár minútach väčšinou prestáva byť voľbou a stáva sa obsesívnou reakciou na podnety.
Musím kvôli tomu prestať mať ciele?
Nie. Práca s cieľmi a plánovanie budúcnosti nie sú problém. Problém nastáva vtedy, keď úplne odstrániš priestor pre činnosti, ktoré nemajú žiaden vonkajší dôvod.
Ako môžem začať s autotelickou činnosťou už dnes?
Nájdi si pol hodinu bez telefónu a rob niečo, na čo nemáš žiadnu inteligentnú odpoveď na otázku prečo. Nedokumentuj to a nič tým nemusíš dosiahnuť.
Stačí na zmenu naozaj len pár minút denne?
Áno. Čím pravidelnejšie a disciplinovanejšie si vytváraš tento priestor, aj keby šlo len o päť minút, tým citlivejšia sa stáva tvoja schopnosť ponoriť sa doň naplno.
