Trinásť rokov som sa považoval za nemotorného. Ale prečo? Pritom mi to nikto nikdy nepovedal priamo do očí. Proste som to nosil v sebe ako fakt — tak ako niektorí nosia, že im nejde matematika, alebo že nie sú na vzťahy, alebo že na podnikanie nemajú hlavu. Pomalé, nenápadné presvedčenie, ktoré sa usadí tak hlboko, že ho prestaneš vnímať ako presvedčenie a začneš ho vnímať ako samého seba. Že toto si TY. Jedného dňa som sa ocitol na dvore s palicou v ruke a pochopil som niečo, čo mi žiadna kniha o osobnom rozvoji nedala: tá identita, ktorej som veril,...